reklama

Len taký obyčajný nákup ...

... alebo adrenalín v potravinách...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (42)

Začínam pri zelenine. Skúšam šalátové uhorky. Obávam sa, že keď sa dožijem osemdesiatky, tak jedna moja časť bude rovnako bledozelená a najmä rovnako mäkká ako predmetné takmeruhorky. Tak nič. Rýchlo skúšam rajčiny, tie sú už v o niečo lepšom stave, beriem pár kúskov a švihám preč, nakoľko za mnou už stojí pani v rokoch a ... Spomínate si na úchyla Prúšu? V jednej časti tejto skvostnej piesne sa spieva o tom, ako Prúša „funí do rákosí a temně vrčí“. Nikdy som si presne tie zvuky nevedel predstaviť. Až doposiaľ. A keďže pani má postavu z iného levelu, nechcem jej dať šancu na útok.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rajčiny chcem zabaliť do 12 000 rokov sa rozkladajúceho sáčku, ale žiadny nablízku nevidím. Pri zemiakoch síce nejaké sú, ale je tam nápis, že ich možno používať len na zemiaky. Keďže ale iné nie sú, jeden zemiakový si drzo beriem. S malou dušičkou idem dať rajčiny odvážiť. Pani za váhou, čo je – a to plne uznávam – mimoriadne zodpovedná funkcia, na mňa nakričí, či neviem čítať. Tichým hlasom si dovolím podotknúť, že iné sáčky nie sú, na čo mi pani dosť agresívne ukazuje, že nemám pravdu. A áno, za rohom, v uhle cca. 112 stupňov a teda ak nie ste lúčny koník dosť mimo zorného uhla, sa sáčky naozaj nachádzajú. Mea culpa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ideme ďalej. No do riti.... prášok do pečiva. Hmmm. Kde toto asi môže byť... Obchádzem predajňu. Nič. Odchytím si voľajakú predavačku, ktorá sa zjavne bezcieľne potuluje tváriac sa pritom mimoriadne dôležito. Na moju otázku mi odpovie gestom, pričom ruka opíše polkruh s priemerom asi osem metrov. Aha... Ďakujem.  Po asi piatich minútach to mám. Kupujem pre istotu obidva druhy, ktoré majú. 

Ďalšie veci sa mi celkom darí nachádzať bez nejakých orientačných problémov, aj keď ma trochu potrápia šampiňóny v plechovke, ale ak sa nad tým teraz zamýšľam, neexistuje žiaden relevantný dôvod, prečo by nemohli byť hneď vedľa prechových jahôd.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zostáva už len nejakých 30 deka šunky. Poslušne sa postavím do radu a čakám. A čakám. A čakám. A nič, napriek tomu, že tri (!) predavačky za pultom horúčkovito konverzujú (asi nejaká odborná mäsiarska téma). Je až neuveriteľné, do akých výšok dotiahli poniektorí umenie ignorácie. Jemným zakašľaním dávam najavo svoju prítomnosť, čím ich strašne nasieram a na príjemnú obsluhu môžem zabudnúť. Ako si však všímam, predavačka má pomerne nekompletný chrup, som teda aj celkom rád, že ma úsmevy minuli.

Mám všetko. Treba platiť. Dnes pomenej, nemám toho veľa. 12 euro, 52 centov. Dávam dvadsiatku. Pani za pokladňou sa pýta, či nenájdem tých 52 centov. Podarí sa mi nazbierať potrebnú sumu v drobných a víťazoslávne ju položím tam kam patrí. Hneď vedľa však už leží podobne objemná kôpka so 48 centami a pani mi hovorí, že už netreba.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Chytá ma triaška. Zatváram za sebou dvere a snažím sa spracovať všetky tie zážitky. Adrenalín za pár euro.

Pavol Kuspan

Pavol Kuspan

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Homo homini lupus. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu