Prvé semifinálové kolo som si preto chcel pozrieť. Zostalo len pri zbožnom prianí, nakoľko som nemal v sebe dostatok psychických síl, aby som túto konšteláciu kandidátov dokázal zvládnuť naraz. Moje hodnotenie bude teda nielen subjektívne, ale aj neúplné, nakoľko po niekoľkých interpretoch som si musel dávať pravidelne pauzu a tak som nevidel všetko. Napriek tomu si dovolím tvrdiť, že ani ten zvyšok nestál za nič.
Chápem, že Eurovízia nie je o umení. Ale predsa. Ak niekam idete po desiatich rokoch, snáď by súdny človek mal právo očakávať, že kandidáti sa teda riadne posnažia, aby zaujali. Lebo inak sa na úspech asi pomýšľať nedá. A zaujali?
K tým, ktorých som mal tú smolu vidieť:
Papp – hrôza pre uši kombinovaná s mimoriadne zábavným pohľadom na samotného „umelca“ a jeho show. Veľká sranda.
Kotuľa - hrôza pre uši kombinovaná s mimoriadne zábavným pohľadom na samotného „umelca“ a jeho show. Veľká sranda.
Kepeňová – hrôza pre uši kombinovaná s hrôzou pre oči (inak, tá musí mať kopec dobrých kamarátov a riadne širokú rodinu, keďže dlho viedla aj bez toho, aby sa vôbec dostala k mikrofónu).
Emsoft – hrôza všeobecne.
Šimko a jeho nepodarená banda – taký strašný rock nehrajú hádam ani na Šalamúnových ostrovoch.
Zimányiová, či ako sa to píše – asi jediná z tých videných, ktorá pochopila, voč běží. Síce hudobne o ničom, sterilné, umelé a bez nápadu, ale šovka bola celkom pekná. Potenciál zaujať tam bol, a tak asi zaslúžene vyhrala.
Prepáčte, ostatných som nevidel. Ale aj tak dosť na to, aby som si dovolil generalizovať. Takú bandu stroskotaných superstáristov a nezáživných kapiel pokope som teda ani nedúfal niekedy vidieť a to som už videl všeličo. Ak toto má reprezentovať Slovensko, Boh nás chráň bez ohľadu na to, či existuje alebo nie. Myslím, že náhodne vybratý krčmový týpek by zaspieval Medveďku, daj labku tak, že by strčil všetkých do vrecka. Akurát, že by to nebola jeho vlastná pieseň, lebo to bola podmienka. Ale iné hudobné kritériá zjavne absentovali.
Iste, mnohí si povedia, že je ľahké kritizovať tým, ktorí hudbu netvoria. To je pravda. Na druhej strane, nakoľko hudbu milujem, mal som tú možnosť počuť a vidieť veľké množstvo kvalitných interpretov bez ohľadu na žánrové hranice. A keď si raz človek zvykne na kvalitu, nič iné ho neuspokojí. S takými kreatúrami, ktoré sa odprezentovali včera máme naozaj šancu zaujať Európu. Ako hluchý nárok.
Vôbec by ma to celé netrápilo. Problém je ale v tom, že to bolo len prvé semifinálové kolo. Tých bude tuším celkovo päť. Celkovo teda cca. 10 oddrbaných hodín verejnoprávneho (!) programu. Dal som si tú námahu a pozrel som si zákon o Slovenskej televízii, konkrétne paragraf tretí týkajúci sa poslania Slovenskej televízie. Jej poslaním je totiž poskytovanie programovej služby, ktorá okrem iného rozvíja kultúrnu úroveň divákov či poskytuje priestor súčasným kultúrnym a umeleckých aktivitám. Nech sa prepadnem do pekla a nech mi tam po večné veky spieva Papp s Kepeňovej romantické duety, ak niečo z toho STV týmto programom plní.
Neviem ako vy, ja ale ďalšie semifinálové kolá s radosťou odignorujem. A kým táto hovadina bude bežať, asi z princípu aj celú STV. Dúfam, že tak urobí čo najviac ľudí, aby si nemysleli, že divák už načisto osprostel. A tento článok okopírujte, vložte do mailu a do 5 hodín, 5 minút a 5 sekúnd pošlite aspoň 555 ďalším ľudom, inak vás postretne peklo s Pappom a Kepeňovou taktiež.