V rannej električke III.

Autor: Pavol Kuspan | 10.4.2013 o 13:56 | Karma článku: 10,10 | Prečítané:  198x

Električka sa k zastávke blíži až podozrivo rýchlo, hlavne však podstatne rýchlejšie ako ja. Nezostáva mi nič iné. Rýchly rozbeh, šmykom cez priechod pre chodcov, rukou zažmurkať pánovi v rokoch, ktorý si na svojej už značne prehrdzavenej Felícii zabudol zapnúť svetlá, prudké odbočenie doprava, efektný trojitý odpichnutý rittberger na zamrznutej mláčke (veď je ešte len apríl!) a to všetko hlboko pod desať sekúnd.

Keďže počas takejto krátkej doby len s jemným zadýchaním zvládnem štreku o dĺžke asi 120 metrov, začínam pochybovať, či sveťák na stovke nie je trochu poddimenzovaný. Nič to, mám dosť času premýšľať o tom už na zastávke, keďže som si nevšimol, že bežím na nesprávnu električku a tá moja sa ešte len lenivo objavila tesne za horizontom.

Depresia by sa dala krájať, namazať na chleba a zjesť. Všetci sú nejako mimo. Tuším, že to bude z  jarnej únavy spôsobenej čakaním na jar. Každý sa s tým snaží bojovať inak. Pán v rokoch s jemným úsmevom a labužnícky privretými očami premýšľa, ako minulého roku v Chorvátsku ležali so ženou na pláži a vedľa nich šantili mladé dievčatá hore bez. Toho roku by chcel zase, ale už bez ženy, len nevie, ako jej má vysvetliť, že ide na služobnú cestu na Makarsku, lebo je údržbár kanalizačných rúr a tí na služobky nechodia. Pani vedľa premýšľa, že jej treba kúpiť granulky pre Fifinku, čo je  obzvlášť extra odporná jorkšírka, nejaké rožky a suchú salámu pre manžela a   ... zvyšok už nestíham z jej tváre vyčítať, lebo nastupujem.

Ako stále, sokolím pohľadom hľadám voľné miesto. Nič. Hmmm ... dnes ju tu nejako podozrivo veľa cestujúcich v predkremačnom veku, asi je niekde nejaká supiš prezentácia na tri hrnce za milión eur. Je mi blbé poprosiť poprosiť nejakú babku, aby ma pustila sadnúť, lebo sa mi zle číta postojačky. Tak nič, dnes nebudú písmenka, dnes budú len noty. Držím sa jednou rukou, druhou rukou sa snažím vybrať si mp3 prehrávač, čo ešte celkom ide, ale jednou rukou rozmotať káblik, ktorý je na zauzlený na tri námornícke uzly je riadne na ľudské sily. Skúšam oboma rukami a neúspešne sa snažím vybalansovať prudké odbočenie doľava. Svojou podrážkou jemne pohladím krokodíliu kožu na topánkach vyfešákovaného frajera, ktorý sa so svojim rovnako seriózne sa tváriacim kumpánom bavia ... takto ... keď sa dvaja cca. tridsiatnici bavia ráno v električke, že v budúcnosti musia zmeniť investičné stratégia, tam asi nie je všetko v poriadku. Ospravedlňujem sa s nevinným pohľadom Britney Spears (oops, I did it again) a konečne sa mi podarí rozmotať si slúchadlá. Malíčkami si narýchlo vyčistím uši od ušného mazu (ha, srandujem!), aby mi slúchadlá lepšie sedeli a načisto ma vystraší avantgardný japonský black metal. Kedy som si tento album dal do prehrávača, fakt netuším.

Babky vystupujú. Ako pri nezvládnutej evakuácii sa derú v štvor- až päťstupe cez dvere električky. Je konečná. Prajem im, nech sa im akcia vydarí, nech im hrnce slúžia dlhé mesiace a exekútor nech nebude taká k...a nech sa s nimi normálne dohodne na splátkach.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?