reklama

V rannej električke II

V pravej nohe mám silný kŕč a  pod viečkami sa mi spotili obidve oči. Neviem, za koľko by to urobil Saddam Usain Bolt či ako sa volá, ale ja trasu vchod do bloku – električková zastávka v dĺžke asi 50 metrov robím určite pod tri sekundy. Chytajú ma mdloby. Je pol ôsmej a v električke je príjemných 52 stupňov. Celzia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Keďže sú prázdniny, električku ako dopravný prostriedok využívajú len čisté socky, lebo študenti ako druhá skupina MHDFans si užíva zaslúžené prázdniny u babičiek na dedine alebo v podniku na výrobu umelých hnojív, aby mali na piko. V reále to znamená, že je miesto aj na sedenie, avšak je potrebné si ho starostlivo vyberať. Voľné miesta pri dedkovi, ktorý sa chystá zjavne na svoj posledný ranný výlet v živote a pri sympatickom pánovi s dvoma gigantickými potnými škvrnami v podpazuší (ešte raz pripomínam, je pol ôsmej ráno), prenechávam veľkodušne iným. Nakoniec si sadám a z tašky vyberám Dějiny NDR, v ktorých mi súdruhovia Ulbricht či Honecker spríjemňujú cestu na panské. Ich dobrodružstvá sa už však povážlivo chýlia ku koncu, proletári z Deutsche Demokratische Republik sú už poriadne naje ... dovaní a tak sa čochvíľa asi budem musieť poobzerať po novej literatúre.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dnes však toho asi veľa neprečítam. Oproti mne si sadá celkom pohľadná mladá mamička a na zoznámenie mi prejde kočíkom po priehlavku. Keďže rosničiak Iľko môže každú chvíľu zahlásiť nástup arktickej tlakovej níže, treba využiť príjemné teplo na ukázanie častí tela, ktoré sú väčšinou zakryté. Dotyčná mamička to berie zhurta a spôsobuje mi značné problémy venovať sa otázkam riešeným 11. zjazdom SED (pre menej znalých – SED bola východonemecká komunistická strana, niečo ako Smer). Mamička – Leninovi veľká chvála – našťastie čoskoro vystupuje; na záver sa ešte zohne pre tašku a necháva ma paralyzovaného na ďalšie tri zastávky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Preberám sa pri pohľade na nastupujúcu skupinku etnicky trošilinku odlišných spoluobčanov. Vo vzduchu sa miešajú pozostatky sladkého parfumu práve vystupivšej mamičky s ultraprírodným deodorantom vône v byte opečenej klobásky. Skúšam dýchať ústami. Nič. Nedýchať vôbec. Nič. Chvíľu čakám, či sa ich freeride (alebo mali mesačný lístok?) skončí, avšak nedočkám sa. S povzdychom vstávam a prechádzam do druhej časti električky. S malou dušičkou sa pýtam, či je voľné a po ledabolom prikývnutí si sadám k pánovi s potnými škvrnami pod pazuchou. Klin sa klinom vybíja. Rozčítaná stránka sa mi nejako podozrivo skrútila.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Už len tri zastávky. Nedeje sa už vôbec nič. Žiaden dedko vystupujúci na poslednú chvíľu snažiaci sa v zúfalom boji o holý život vytiahnuť do dverí pricviknutú nohu. Žiadne nové exkluzívne feromóny. Nič. Iba revízorka. Svoj štiknutý lístok neviem nikde nájsť. Pani si s úsmevom pýta občiansky preukaz. Skrúšene vyťahujem z vrecka peňaženku, v ktorej mám doklady a tam ... tam sa na mňa usmieva nedávno štiknutý lístok. Jeho hodnota je zrazu omnoho vyššia ako nákupná cena 55 centov. Tentokrát sa usmievam ja. Pani revízorka je smutná. Nečudujem sa jej. A ja by som bol.

Vystupujem. Čo je nové v NDR, tak to veru neviem. Nevadí.

Pavol Kuspan

Pavol Kuspan

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Homo homini lupus. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu