6.00
Hej hor sa sveta proletári, hej hor sa... Ficovič nasrate vypol budík na telefóne. Zasa jeden deň plný oplzných opozičných útokov na jeho česť a nevinnosť pred sebou. Ihneď mu prišlo zle pri pomyslení na Mikuláša Dzurindoviča a utekal do kúpelne. Bežný ranný rituál. Už dlhé roky.
8.00
Ráno v práci. Prvá káva. Prvý mail. Ako stále. Hola Hugo, como estás, amigo mío? Vo Venezuele je ešte hlboká noc a Huga vždy poteší, keď si ráno nájde v schránke pár milých slov od súdruha Ficoviča.
Súdruh Ficovič si prezrel denný program. Ktovie koľko toho dnes zasa bude. O desiatej tlačovka. Dzurindovič s Miklošovičom sa zasa obuli do plánov jeho ekonomických expertov a nazvali ich prežieraním. Svine opozičné kapitalistické pravicové protificovské. Treba im asi pripomenúť predaj SPP. kurzovú stratu, protiľudské správanie Kaníka a ešte si niečo určite dovtedy vymyslí.
Obed. Neformálne stretnutie s ruským veľvyslancom. Treba si pripraviť pár slizkých slov o kaukauzských teroristoch, ponúknuť posledné funkčné lietadlo pre prípad, žeby si Putin chcel opäť urobiť kratší výjazd do Gruzínska a pritakať, že aký bol niekedy Lukašenko správny chlap, ale teraz už nie je. Ale možno zasa bude, takže si treba nechať otvorené dvere.
O druhej tlačovka na tému globálna kríza. Ficovičovi plánovači zistili, že v jej zrode stál ten kapitalistický prisluhovač Dzurindovič a on môže za celú globálnu krízu. Súdruh Ficovič bude musieť túto novinku oznámiť všetkým dôležitým spriatelených štátom – Venezuele, Kube a Rusku. Nech s tým niečo robia, toto sa predsa Dzurindovičovi nemôže prepiecť.
Poobede rokovanie s ministrom vnútra o možnostiach obmedzenia slobody tlače a o prípadnom vynucovaní takéhoto zákona. Krátka pro forma konzultácia taktiež s ministrom spravodlivosti, ktorý ho zároveň sľúbil naučil základné kroky v paso doble.
Večer práca na knihe „Ako som sa stal predsedom vlády – príbeh autokrata.“
Súdruh Ficovič si celkom vydýchol. Ak nevybehne nejaký problém, tak dnes to bude pohodička.
22.00
A aj bola. Tlačovky dopadli na výbornú. Vybraní novinári mali síce náročné odborné doplňujúce otázky (napríklad jeden sa pýtal, ako je možné, že ešte nedostal Nobelovu cenu, keďže je taký múdry a že si želá, aby to videl aj celý svet), na ktoré dokázal ako vždy pohotovo odpovedať a pritom zároveň očierniť Dzurindoviča. Veľvyslanec neprišiel. Poslal sms, že sa mu nechce a že mu je zle, lebo oslavovali narodenie konzulovho syna a vypili veľa vodky a že aj tak nie je o čom. Súdruh Ficovič sa obratom oficiálnou cestou ospravedlnil, že je pánovi veľvyslancovi zle, že to určite nie je z vodky, ale iste mu nejaký hnusný opozičný čašník niečo musel pridať do jedla. On to už prešetrí. Chvíľu na to volala mama. Vraj chlapci z dediny chcú novú telocvičňu a že ten dom, ktorý jej prerobil, že trochu zateká. Ficovič sľúbil nájsť v rozpočte nejakých 100 000 Eur. Poobede telefonát s el comandante Szlotom. Doposiaľ súdruh Ficovič márne čaká na sľúbenú províziu za predražené logá, ktoré si el comandante Szlota nechal vyrobiť vo svojej firme. Toto si kamaráti nerobia. Po druhej tlačovke popoludňajšia káva v kancelárii. Ficovič našiel super internetovú stránku s úplne nahými kubánskymi komunistkami. Musí poslať link Hugovi. A inak nič. Celkom pohodový deň. Dokonca aj neskoro večer bol Ficovič taký čerstvý, že zvládol celú kapitolu do svojej knihy – „Malý Robko pionier bojuje proti triednemu nepriateľovi“. To boli krásne roky. Snáď to bude bestseller.
